NAMYSLENÁ PÚPAVA (rozprávka)

Alexandra Széplakyová

     Kde bolo, tam bolo, bola jedna lúka. A na tej lúke žili kvietky: Narciska, Žltka, Tulipán - Veľký pán a púpava Krásavica.

     Krásavica si stále spievala:" Som krásna, som krásna, som krajšia ako Tulipán." Povedala si:"Keď som už taká pekná, tak sa idem poprechádzať." Vykračuje si Krásavica a stretne Veľkého pána.

     Tulipán ju pozdraví:"Ahoj, Krásavica!"  Ale púpava nič nepovedala.

     Tulipán sa jej spýtal:"Prečo sa mi nevieš pozdraviť, alebo aspoň zakývať mi?"

     "Nemôžem ti zakývať, lebo som si lakovala nechty na žlto. Ani som ti nemohla povedať ,Ahoj´ lebo mám nový žltý rúž," riekla púpava a išla ďalej. Tulipán - Veľký pán bol veľmi nešťastný, že sa púpava k nemu takto správa. 

     Stretla púpava narcis Žltku: "Ahoj, Žltka!" 

     "Ahoj, púpava Krásavica!"  tiež pozdravila Žltka.

     Púpava jej  nelichotivo povedala:"Ty si taká škaredá!"

     "A prečo som až taká škaredá, hmmm?" 

     "Ja mám žltú lesklú farbu a ty máš obyčajnú farbu."  Cestou domov z prechádzky púpava premýšľala. Veľmi závidela ostatným kvetom, lebo tulipán mal pekný hlas a narcis peknú farbu.